J. M. Schleyer.. Nemü klub: ‘Ateneo Caracense’ e zänöp Volapükik Spanyäna (Volapükaklub valemik Spanyänik), nemü Volapükans valik neta at, glidob lanäliküno e ladöfiküno datuvali lefamik, la 


Мы поможем в написании ваших работ!



ЗНАЕТЕ ЛИ ВЫ?

J. M. Schleyer.. Nemü klub: ‘Ateneo Caracense’ e zänöp Volapükik Spanyäna (Volapükaklub valemik Spanyänik), nemü Volapükans valik neta at, glidob lanäliküno e ladöfiküno datuvali lefamik, la

J. M. Schleyer.

SPANYÄN PÖ KONGRED.

Klub: ‘Ateneo Caracense’ < e zänöp Volapükik Spanyäna ädesironsöv ad kompenön pö kongred di ‘München’; ab Volapükan nonik Spanyäna ökanon komön pö kongred ad pladulön neti obsik, e klub loseidon mobis oka penädo in fom sököl.

SPÄN IN LASAM.

Sog Ateneo Caracense e Zenod Volapükik Späna idesidomöv vobadön in Lasam münchenik; ab volapükel nonik Späna kanom läsön in lasam, al pladalön neti obsik, sog bitopom mobis soga penädo in fom suköl.

NOGANÜKAM.

Ya zesüdos ad noganükön klubädi valemik Volapüka ed ad stitön kadämi bevünetik.

Kadäm at popresidonöd e podilekonöd fa datuval: ‘Schleyer’ jü dead oma!

NOGANAM.

Zesüdos ya noganön kopanömi valemik volapüka e stitön kademi bevünetik.

Kadem at pabisiedomöd e padilekomöd fa datuval Schleyer, jü deil oma.

Nilü om okomonsöd sekretan cifik e konsälans tel pavälöls fa kekompenans valik.

Konsälans e kadämans, kels obinons nemödiks, odutonsöd proporiko lü grups difik netik e jäfüdiks Volapükanas tala, e pofümükonsöd medü daväl grupa alik!

Levemo veütos ad nitedälükön cifodanis, dat jelätons-la e yufons-la paki Volapüka.

Püb bukas, gasedas, e r. Volapükikas binonöd libik, ab kadäm xamonöd onis kälöfiko, e notükonöd cedi tefü ons in gased löpik!

Votükam alik gramata u vödastoka paxamonöd e palonöfükonöd fa kadäm!

Kadäm pübonöd gramati tikavik e vödabuki licinavödik (tümologik) e distapükiki!

Nilü om lödomsöd sekretel valemik e konsälels tel pavälöl fa koblodels valik.

Konsälels e kademels, kels obinoms nemödik, lönomsöd dinamafiko glupes netavik e calik volapükelas tala, e panemomsöd me väl glupa alik.

Veütos levemo nitedön govamis dat bönoms-la e yüfoms-la pakami volapüka.

Püb bukas, gasedas e l. volapükik binomöd libik, ab Kadem xamomöd omis kuladiko, e maniföfomöd cedi tefü oms in gased löpöfik.

Votam alik glamata u vödasbuka paxamomöd e padalomöd fa Kadem.

Kadem pübomöd glamati palisälöl e vödasbuki licinavik (etymologisch) e möpükelik.

VOTÜKAMS GRAMATA E VÖDASTOKA.

Zänöp Volapükik Spanyäna stunidon e lestimon datuvoti söla: ‘Schleyer’, ab lecedon pötiki e zesüdiki ad finidön pläotis e fikulis anikis, ad gevön one nomöfi e balugi.

VOTAMS GLAMATA E VÖDASBUKA.

Zenod Volapükik Späna milagom e lestimom datuvi söla Schleyer, ab klödom pötik e zesüdik dejafön sesumis e fikulis anik, al givön omi nomomafi e balikugi.

1. If kipedoy vokätis: ä, ö, ü [  Ꞛ Ꞝ Ꞟ ꞛ ꞝ ꞟ] (logolsös nümedi: 19!), penoyöd onis, leigoäsä penobs onis is: ä, ö, ü!

1. If konsefon vödädis ä, ö, ü (Logonös 19), penonöd omis äsliko penobs omis is: ä, ö, ü.

2. Konsonat: ῾ < pafinidonöd e paplaükonöd fa el h!

3. Zesüdos e binos tikavik ad negeböfükön lölöfiko eli r.

4. Nems pösodas e zifas ai papenonsöd ma lotograf lönik okas!

2. Kosonat ‘ padejafomöd e papladalomöd fa h.

3. Pötos e binos tikavik negebön löliko r.

4. Nems pösodas e zifas paipenomsöd ko lotogaf lönik omas.

5. Vöds vomik: läd, vom, vomül, e r., paplaükonsöd fa els *of-söl, *of-man, *of-vomül [? *of-manül], e r.!

6. Präpods pasökonsöd ai fa nominatif, neföro fa kusatif!

5. Nems ofik läd, vom, vomül e l. papladalomsöd fa of-söl, of-man, of-vomül e l.

6. Pos pläpods sukomöd egelo kimfal, negelo kimifal.

7. Subsats pekoboyümöl padefomonsöd de genitif balnuma, dat sagoyöd, as sam, elis disapenäd [disopenäd, nu: dispenäd], donagol [dongol, nu: donikam], kiladel [kilüdel, nu: tudel], klinalöf [klinilöf, nu: klinöfiäl], löpakap [löpikap, nu: löpikan], löpatidel [löpitidel, nu: tidal], luladel [lulüdel, nu: dödel], polabed [polbed, nu: polabed], pölaklod [pöliklod, nu: pölalekred], vödabuk [vödasbuk, nu: vödabuk], votaspanön [votospanön, nu: *votafimädön], e r.!

7. Subsats pakopadöl palicinomsöd de kimafal banuma, sagöl, as sam: disapenäd, donagol, kiladel, klinalöf, löpakap, löpatidel, luladel, polabed, pölaklod, vödabuk, votaspanön, e l.

8. Ladyeks binonsöd ai nevotöfiks, kludo foms: kiof! kios! pafinidonsöd!

9. Vöds ko finots: -ik < baiädonsöd ai ko ladyek, -öl ko partisip!

10. Pönop pösoda telid balnuma ai binonöd ol, plunuma ols, olas, oles, olis, e r. <nen foms ettimo mögiks: olsa, olse, olsi>.

8. Ladyeks binomsöd egelo nevotlik, kludo foms kiof, kios padejafomsöd.

9. Finam ik palovepolomöd egelo fa ladyek, öl fa ladyekabid.

10. Pönop pösoda telid banuma aibinomöd ol, plunuma ols, olas, oles, olis, e l.

11. Pasetatim nefinik baiädonöd ko fom latinik: ‘amabam’ <as el ‘imperfectum’> (Fransänapüko: ‘j’aimais’, Spanyänapüko: ‘amaba’); presenatim finik baiädonöd ko fom latinik: ‘amavi’ <as el ‘perfectum’> (Fr.: ‘j’aimai, j’ai aimé’; Sp.: ‘amé, he amado’); pasetatim finik baiädonöd ko fom latinik: ‘amaveram’ <as plusquamperfectum> (Fr.: ‘j’avais aimé, quand j’eus aimé’; Sp.: ‘había amado, hube amado’)! Ibä tef fomas: ‘j’aimai, j’ai aimé’, me kels tradutoy eli amavi, binon nilöfikum, ka ut fomas Fransänapükik: ‘aimai, aimais’ (Spanyänapüko: ‘amé, amaba’), kels mutons nu patradutön fa pasetatim nefinik: älöfob.

11. Pätüp malomöd latino amabam (flent. j’aimais, sp. amaba); petüp malomöd latino amavi (flent. j’aimai, j’ai aimé; sp. amé, he amado); pitüp malomöd latino amaveram (fl. j’avais aimé, quand j’eus aimé; sp. había amado, hube amado), Ibo fetan fomas j’aimai, j’ai aimé, me kels palovepoloms amavi, binoms sümikum ka foms flentik aimai, aimais (sp. amé, amaba), kels mütoms nu palovepolön fa pätüp älöfob.

12. Fom ko el -i- primik zuik panemonöd *dulafom, no saorit (‘aorist’)!

13. Mal sufalefoma binonöd pl, ibä vöds mödik me el p primöls jinons dutön lü sufalefomiks. Vöds me pl primöls, kels binons nemödikums, poplaädons fasiliko.

12. Paitüp panemomöd dulafom, no aorist.

13. Mal sufafoma binomöd pl, ibo vöds mödik pabeginöl fa p jinoms sufafomik. Vöds pabeginöl fa pl, kels binoms nemödikum, popladaloms nefikulo.

14. Ladvärbs valik finikonsöd me el o; kludo sagoyöd: boso, ido [pla i(d)], iso [is], kiopo [pla kiöp, nu: kiöpo], kitimo [kitim, nu: kitimo], limödiko [limödik? nu: liomödik? liomödoto?], luo [lu, nu: nemödiko, püliko], nogo [nog], nuo [nu], ofeno [ofen, nu: suvo], pluo [plu], poso [pos, nu: poso], sio [si, nu: si! sio], suno [sun, nu: suno], tano [tän, nu: tän, täno], tio [ti, nu: ti, tio], tuo [tu], uso [us], yao [ya], zuo [zu, nu: zu, zuo], e r.!

14. Ladvelibs valik pafinomsöd in o; kludo sagonöd, boso, ido, iso, kiopo, kitimo, limödiko, luo, nogo, nuo, ofeno, pluo, poso, sio, suno, tano, tio, tuo, uso, yao, zuo, e l.

15. Präpods valik finikonsöd me el u (logolsös nümedis: 19 e 22!): alu [al, nu: äl, ad], bifu [bif, nu: fo, ], deu [de], disu [dis, nu: dis, donü], du, fu [? fo], inu [in], ku [? ko], lau [], mu [? me], nenu [nen], plu [? pla], pu [? po], segu [segun, nu: ma, bai], sisu [sis], su, tu [? ta], zu, e r.; detu [detü], nedetu [nedetü], kodu [kodü], e r.!

15. Pläpods valik pafinomsöd in u (logolös 19 e 22): alu, bifu, deu, disu, du, fu, inu, ku, lau, mu, nenu, plu, pu, segu, sisu, su, tu, zu, e l.; detu, nedetu, kodu, e l.

16. Linteleks valik finikonsöd me el io (logoyös nümedis: 19 e 28!): Godio! [Godö!], liedio! [liedö!], mofio! [mofö! nu: moö!], vifio! [vifö!], e r.!

16. Linteleks valik pafinomsöd in io (logonös 19 e 28): Godio!, liedio!, mofio!, vifio! e l.

17. Foyümot alik ai labonöd sinifi lönik, vätälölo, das in püks mödik no labobs pö tradut foyümotas fasili so gretiki, äs in Deutänapük, ma sam kela foyümots Volapükik pagebons. As sam:

bo........ (Deutänapüko: ‘Sicherlich’): boblod (Deut.: ‘Swager’); sagoyöd: bablod, de el ba (Deut.: ‘etwas’)

de......... (Deut.: ‘ab…, davon…, her…, weg…’): deblinön (nu: blinön, lüblinön) = ‘herbringen’ (Fr.: amener, Span.: traer). Jafön = Fr. ‘créer’, dejafön [nu: finidön, nosükön] = abolir; bledön [nu: padön] = Fr. ‘feuílleter’, debledön [nu: säbledidön] = effeuiller. Benö! ab jöt e dejöt [ba els färmükam e defärmükam] = Fr. ‘clôture’; kefön, dekefön = ‘brosser’; deilön [nu: deadön], dedeilön [nu: dadeadön] = ‘mourir’, e r.

du........ (Deut.: ‘wärend’, nu in Volapük: ) as foyümot malon eli ‘durch’ (da): dins vemo difiks.

ve......... (Deut.: ‘lang’) jäfidon ad fomön eli veköm (nu: benoköm, Deut.: ‘Willkomm’), kel pätradutonöv gudikumo dub el *beköm.

.....................................................................................................................  

.....................................................................................................................  

Kludo fümükoyöd kuratiko sinifi foyümotas valik!

17. Bisilab alik ailabomöd malami lönik, cedöl das in püks mödik no labobs, al lovepolön bisilabis, nefikuli so gletik ka in deutapük, kela pelicinoms bisilabis volapükik. As sam:

bo........ (deut. Sicherlich): boblod (d. Swager); sagonöd bablod, de ba (deut. etwas)

de......... (deut. ab…, davon…, her…, weg…): deblinön = herbringen (fl. amener, sp. traer). Jafön = fl. créer, dejafön = abolir; bledön = fl. feuílleter, debledön = effeuiller. Benö! ab jöt e dejöt = fl. clôture; kefön, dekefön = brosser; deilön, dedeilön = mourir e l.

 

 

du........ (deut. wärend), as bisilab malom durch, dins vemo difik.

ve......... (d. lang) dünom al fomön veköm (d. Willkomm), keli pälovepomöv gudikumo beköm.

.....................................................................................................................  

.....................................................................................................................  

Kludo stabonöd kuladiko malami bisilabas valik.

 

 

18. Poyümot alik pagebonöd pötöfiko e te pö zesüd! <Leigaton poyümotas ko finots vödas pavitonöd!> As sams:

...... el äb pro pösods ai geböl, no lönedon pö vöds: filäb (‘Zündhölzchen’, nu: lümät), foetäb (‘Wildling’, nu: natädabim), kiläb (‘Drilling’, nu: kilat), migäb (‘Mischling’, nu: mestid), e r., kels mutons vedön filab, foetab, kilab, migab, e r.

...... el af binon ‘Tirnamenendung’, sevabo: finot nimanemas.

Kludo sagoyöd elis beraf (‘Bär’), bivaf (‘Biber’), caf (‘Käfer’), cukaf (‘Esel’), dogaf (‘Hund’), dokaf (‘Ente’), flibaf (‘Flò’), fumaf (‘Ameise’), golaf (‘Bók’), jevaf (‘Pferd’), jipaf (‘Schàflók’), jupaf (‘Hammel’), kamaf (‘Kamèl’), kaf (‘Kàzé’), leinaf (‘Löwe’), lepaf (‘Affe’), lamaf (‘Lamm’), levaf (‘Hàse’), mamutaf (‘Mammut’), mugaf (‘Maus’), nelfanaf (‘Elefant’), nudahonaf (‘Nashorn’), pabaf (‘Schmeterling’), puaf (‘Laus’), raf (‘Rabe’), rataf (‘Ratte’), staf (‘Hirch’), svinaf (‘Schwein’), xoilaf, xolaf (‘Oxe’), yaf (‘Eichhörnchen’), zobaf (‘Zobel’), e r., tefädo pla els ber, biv, cäf, cuk, dog, dök, flib, fum [furmid], golad [kapar], jeval [jevod], jip, jüp [hojip, hijip], kämel [jamod], kat, lein [leon], lep, liäm [hijipül], liev, mamut, mug, nelfan [leefad], nudahon [rinoserod], pab, puf, rab, rat, stäg, svin, xoil [hobub], xol [hibub], yat, zob, e r.!

E no sagoyöd elis caf (‘Kessel’), kaf (‘Kaffe’), lestaf [stafäd] (‘Pfal’), maf [masat] (‘Mas’), plumaf [tumöd, tuikam] (‘Übermas’), naf (‘Schif’), lunaf [gondol, nafil] (‘Gondel’), smaf [fitanögem, kaviar] (‘Laich’), kel jinon jonidön ad nimül (sma(l) + af, ü foyümot ettimik: sma- sa poyümot nimanemas), staf (‘Stab’)………, ab sagoyöd tefädo elis cab, kat, lestab, mas, plumas, nal, lunal, smab, stafin……!

...... el äf (‘Blumenendung’, sevabo finot floranemas).

No sagoyöd elis bäf (‘Bass’), käf (‘List’), läf (‘Rübe’), stäf (‘Stab mitit’)……, bi no binons flors, ab sagoyöd tefädo elis bag, kiat, lafep, stafen. …!

 

...... än (‘Land’).

Kludo: Deutän, Flentän [Fransän], Glikän [Grikän], Jveizän, Lostän [Lösterän], Nelijän [Linglän], Pleusän [Preusän], Svedän, Talän [Litaliyän], e r., <pla tatanems nen el -än finik>.

...... ap (‘Leibesteile’, sevabo: koapadil).

Sagoyöd elis balibap (‘Bart’), blotap (‘Brust’), blutap (‘Blud’), bomap (‘Knochen’), cigap (‘Wange’), finedap (‘Finger’), futap (‘Fuss’), gotap (‘Darm’), helap (‘Har’), kapünap (‘Scheitel’), kienap (‘Knie’), ladap (‘Herz’), lamap (‘Arm’), lap (‘Lippe’), lilap (‘Or’), linegap (‘Zunge’), logap (‘Auge’), liogap (‘Bein’), loinabasinap (‘Nirenbeken’), luegap (‘Lunge’), mitap (‘Fleisch’), mudap (‘Mund’), namap (‘Hand’), nap (‘Náken’), poap, tutap (‘Zan’) …, tefädo pla els balib, blöt, blud, bom, cig [cüg], fined [doat], fut, göt, hel [her], kapün [kapasömit], kien, lad, lam [brad], lip, lil, lineg, log, lög, loinabasin [roinabasin], lueg, mit [mid], mud, nam, näp [nük], poöp [kül], tut….

...... av (‘Wissenschaft’, sevabo: nolav).

Kludo sagoyöd elis fusudav (‘Füsik’), lagebav (‘Algebra’), metafusav (‘Metafüsik’), pasigav (‘Pasigrafie’), statav (‘Statistik’), stenogav (‘Stenografie’), taledav (‘Geografie’), e r., tefädo pla els füsüd, lageb [lalgebrad], metafüsig [metafüd], pasigaf [pasigraf], statit [statitav], stenogafad [stenograf], taled [taledav], e r.

E no sagoyöd elis cav (‘Rachen’), dibacav [lemud] (‘Schlund’), kav (‘Keller’), vinakav (‘Weinkeller’), käv (‘Kai’) …, ab sagoyöd tefädo elis cab, dibacab, kab, vinakab, kiab, …!

...... ep (‘Endung für Pflanzen’, sevabo: finot plananemas).

Sagoyöd elis fenulep (‘Fenchel’), gologep (‘Eiche’), jobep (‘Stande’), lafep (‘Rübe’), lutofep (‘Méltau’), pinep (‘Lärche’), rep (‘Rettisch’), vilodep (‘Weide’), e r., tefädo pla els fenül [fänul], gölog [kvärep], jöb [bimül], läf, lutöf [mieladav], päin [larig], räf [raf], vilod [salig], e r.

...... il (‘Verkleinerungsendung’, sevabo: poyümot smalükama).

No sagoyöd kludo elis skil (‘Geschiklichkeit’), snil (‘Siegel’)…, ab sagoyöd skilial, snilab,…!

...... in (‘Endung für Stoffe’, sevabo: finot pro nems stöfas).

Sagoyöd eli vinin (‘Essig’) u vinazud pla vinig, e no sagoyöd elis kofin [sark] (‘Sarg’), pejin [pijun] (‘Tauber’), violin [viäl] (‘Geige’), e r., ab sagoyöd tefädo elis kofen, pejit, violil, e r.

 

 

...... ip (‘Krankheitenendung’, sevabo binon finot malädanemas).

Kludo sagoyöd elis gip (‘Gicht’), fip (‘Fieber’), reumip (‘Reumatismus’), tefädo pla els gig, fil [fif], reum [reumat], e r.

Ab no sagoyöd koip [kopied] (‘Kopie’), linkip [lotidan, staudöpacif] (‘Wirt’), litakip [kandelikipian] (‘Leuchter’), snip (‘Schnippchen’), vip (‘Bessen’), tip [tipot] (‘Spize’), netip (‘Stumpfheit’)…, ab sagoyöd tefädo elis koipab, linkipel, litakipel, snipam, svipab, tipab, netipab,…!

...... it (‘Vogel’, ü böd).

Sagoyöd elis bodit (‘Vogel’), faonit (‘Falke’), feonit (‘Habicht’), ganit (‘Gans’), gilit (‘Adler’), gilorit (‘Kontor’), gokit (‘Hàn’), pejit (‘Tauber’), snepit (‘Schnépfe’), sparit (‘Spargel’), storit (‘Storch’), svanit (‘Schwàn’), e r., tefädo pla els böd, faon [falok], fäon [hauk], gan, gil [kvil], gilor [kondor], gok, pejin [pijun], snep, spar [? sparag], stor [stork], svan, e r.

E no sagoyöd elis hit (‘Hize’), kvit (‘Kwite’), lit (‘Licht’), lulit (‘Dammerung’), lososit [sositil] (‘Brátwurst’), pit (‘Gewürze’), skit [küir] (‘Leder’), spit (‘Spirituose’), statit (‘Statistik’), stit (‘Anstalt’)…, ibä no binons böds, u *bodits, ab sagoyöd tefädo elis hited, kituk, lited, lulited, losositab, pitin, skitab, spitin, statav, stiten!

...... öf (‘Endung für Zustände’, sevabo poyümot patöfas).

No sagoyöd kludo elis kastöf [katastrof] (‘Katastrofe’), lutöf [mieladav] (‘Méltau’), e r., ab sagoyöd tefädo elis kastuf, lutofep, e r.

...... ön (‘Infinitivendung’, ü finot nenfümbidira).

Kludo no mutoyöv sagön elis dön (‘Dung’), fön (‘Ofen’), gön (‘Gunst’), hön [horn] (‘Horn’), jön (‘Schönheit’), nejön (‘Unschönheit’), kön (‘Münze’), lön (‘Eigentum’), pön (‘Strafe’), plön [daplon] (‘Leiden’), stön (‘Enthaltung’), vön (‘Einmal’)…, ibä vöds at, ud uts onis pakoboyümöls, jinonsöv värbs. Ab kanoy sagön fasiliko elis dion, fion, gion, hion, jion, nejion, kion, lion, pion, plion, stion, vion… (logoyös nümedis: 19 e 20!).

...... op (‘Endung der 5 Erdteile’, sevabo: finot taledadilas lul).

No sagoyöd kludo elis pönop (‘Fürwort’), seitop [leseatöp] (‘Lager’), ibä olabobsöv täno vödis lönedik pro taledadils nulik, ab sagoyöd elis ponek, seiten, e r.!

...... öp (‘Ortsendung’, ü poyümot topa).

No sagoyöd elis töp [töbidam] (‘Anstrengung’), ni tutöp [tutöbidam] (‘Überanstrengung’), …, ab sagoyöd tefädo elis tiopam, tutiopam……

...... öv (‘Bedingungssäzen’, ü stipaset).

No sagoyöd, as sam, eli manöv (‘Manöver’), ab sagoyöd eli manov, e r.!

...... üd (‘Endung der vier Himmelsgegenden’, sevabo: finot vienüdas).

Kludo no sagoyöd elis lunulüd [niminulüdot, lufid] (‘Flutter’), nulüd (‘Nárung’), noelüd [temunod] (‘Zeugniss’), plasüd [plastüd] (‘Plastik’), solüd [densit] (‘Dichte’)…, ab sagoyöd tefädo elis lunulud, noelud, plasud, solud….

...... üf (‘Endung der musikalischen Töne’, sevabo: finot tonodas musigik).

No sagoyöd elis cinüf [cinem] (‘Mechànik’), magüf [galad] (‘Gàla’), spadafolüf [*papürafoldil] (‘Raumkwart’), spadajölüf [*papürajöldil] (‘Raumoktàf’), zälajölüf [period jöldelik pos zäladel glügik] (‘Féstoktav’), e r., ab sagoyöd tefädo elis cinuf, maguf, spadafoluf, spadajioluf, zalajioluf….

...... uk (‘Baumfrucht’, sevabo: fluk).

Kodü atos sagoyöd elis apuk (‘Apfel’), bunuk (‘Birne’), celuk (‘Kirsche’), katuk (‘Kastanie’), luk (‘Traube’), notuk (‘Nuss’), plomuk (‘Pflaume’), yelibuk (‘Oranschenfrucht’) …, tefädo pla els apod [pod], bün, cel, kätan [kastaen], nöt, plöm, linyelib [rojat]….

E no sagoyöd elis buk, bük, cuk, luk [is, isio], lük, e r.

...... ul (‘Endung der 12 Monate’, kaladafinot mulas degtel).

No sagoyöd kludo eli foetul [lunulan; nim pro yag pedrätöl] (‘Wildfang’), ab sagoyöd eli foetub, e r.!

...... ün (‘Superlativendung’, poyümot muamafoma).

No sagoyöd elis gün (‘Flinte’), smagün [pistol] (‘Pistole’), kapün [heraviräd, kapasömit] (‘Scheitel’), lün (‘Brille’), lelün [gretükamaglät] (‘Lupe’), plidiküno [binolös flenöfik ad…; zesüdiko; lebegob draniko ad…, e ret] (‘Gefälligst’), skün [pläd] (‘Fell’), e r., ab sagoyöd tefädo elis gunab, smagunab, kapünap, lium, lelium, plidolös, skunab, e r.!

...... üp (‘Endung für Zeitenheiten’, sevabo: poyümot timi teföl).

Kludo no sagoyöd eli moslüp [leyil], leigoäsä vödabuk Fransänapükik büdülon, ab sagoyöd eli moslupam!

...... üt (‘Fischendung’, poyümot fitas).

Sagoyöd kludo elis larupüt (‘Aalraupe’), losüt (‘Hummer’), valudüt (‘Walross’), …, tefädo pla els larupaf [lotat], loset [humar], valud [valrod]…!

E no sagoyöd elis malüt [yelamaket, kermet] (‘Messe’), plüt (‘Höflichkeit’), pötüt [faem] (‘Hunger’), stüt [stit, stitod] (‘Anstalt’), süt (‘Strasse’), lusüt (‘Gasse’), …, ibä Volapükan anik ä fitilöfan kanonöv desirön ad fidön atosi; ab sagoyöd tefädo elis malut, plut, potut, stiuten, siuten, lusiuten..............................................................................................

.............................................................................................................. !

18. Posilab alik pagebomöd pöto e te pöto. As sam:

 

...... äb, paigeböl plo pösods, no pötom in vöd filäb (Zündhölzchen), foetäb (Wildling), kiläb (Drilling), migäb (Mischling), e l., kels mütoms vedön filab, foetab, kilab, migab, e l.

 

...... af (Tirnamenendung).

Kludo sagonöd beraf (Bär), bivaf (Biber), caf (Käfer), cukaf (Esel), dogaf (Hund), dokaf (Ente), flibaf (Flò), fumaf (Ameise), golaf (Bók), jevaf (Pferd), jipaf (Schàflók), jupaf (Hammel), kamaf (Kamèl), kaf (Kàzé), leinaf (Löwe), lepaf (Affe), lamaf (Lamm), levaf (Hàse), mamutaf (Mammut), mugaf (Maus), nelfanaf (Elefant), nudahonaf (Nashorn), pabaf (Schmeterling), puaf (Laus), raf (Rabe), rataf (Ratte), staf (Hirch), svinaf (Schwein), xoilaf, xolaf (Oxe), yaf (Eichh örnchen), zobaf (Zobel), e l., pla ber, biv, cäf, cuk, dog, dök, flib, fum, golad, jeval, jip, jüp, kamel, kat, lein, lep, liäm, liev, mamut, mug, nelfan, nudahon, pab, puf, rab, rat, stäg, svin, xoil, xol, yat, zob e l.

E no sagonöd caf (Kessel), kaf (Kaffe), lestaf (Pfal), maf (Mas), plumaf (Übermas), naf (Schif), lunaf (Gondel), smaf (Laich), kel jinom nimafil, staf (Stab)………, sod cab, kat, lestab, mas, plumas, nal, lunal, smab, stafin……

 

...... äf (Blumenendung)

No sagonöd bäf (Bass), käf (List), läf (Rübe), stäf (Stab mitit)……, bi no binoms flols, sod bag, kiat, lafep, stafen. …

 

...... än (Land).

Kludo Deutän, Flentän, Glikän, Jveizän, Lostän, Nelijän, Pleusän, Svedän, Talän e l.

 

...... ap (Leibesteile).

Sagonöd balibap (Bart), blotap (Brust), blutap (Blud), bomap (Knochen), cigap (Wange), finedap (Finger), futap (Fuss), gotap (Darm), helap (Har), kapünap (Scheitel), kienap (Knie), ladap (Herz), lamap (Arm), lap (Lippe), lilap (Or), linegap (Zunge), logap (Auge), liogap (Bein), loinabasinap (Nirenbeken), luegap (Lunge), mitap (Fleisch), mudap (Mund), namap (Hand), nap (Náken), poap, tutap (Zan) …, pla balib, blöt, blud, bom, cig, fined, fut, göt, hel, kapün, kien, lad, lam, lip, lil, lineg, log, lög, loinabasin, lueg, mit, mud, nam, näp, poöp, tut….

 

...... av (Wissenschaft).

Kludo sagonöd fusudav (Füsik), lagebav (Algebra), metafusav (Metafüsik), pasigav (Pasigrafie), statav (Statistik), stenogav (Stenografie), taledav (Geografie), e l., pla füsüd, lageb, metafüsig, pasigaf, statit, stenogafad, taled, e l.

E no sagonöd cav (Rachen), dibacav (Schlund), kav (Keller), vinakav (Weinkeller), käv (Kai) …, sod cab, dibacab, kab, vinakab, kiab, ….

 

 

...... ep (Endung für Pflanzen).

Sagonöd fenulep (Fenchel), gologep (Eiche), jobep (Stande), lafep (Rübe), lutofep (Méltau), pinep (Lärche), rep (Rettisch), vilodep (Weide) e l., pla fenül, gölog, jöb, läf, lutöf, päin, räf, vilod, e l.

 

...... il (Verkleinerungsendung).

No sagonöd kludo skil (Geschiklichkeit), snil (Siegel)… sod skilial, snilab,…

 

...... in (Endung für Stoffe).

Sagonöd vinin (Essig) u vinazud pla vinig, e no sagonöd kofin (Sarg), pejin (Tauber), violin (Geige) e l., sod kofen, pejit, violil, e l.

 

...... ip (Krankheitenendung).

Kludo sagonöd gip (Gicht), fip (Fieber), reumip (Reumatismus), pla gig, fil, reum e l.

Ab no sagonöd koip (Kopie), linkip (Wirt), litakip (Leuchter), snip (Schnippchen), vip (Bessen), tip (Spize), netip (Stumpfheit)… sod koipab, linkipel, litakipel, snipam, svipab, tipab, netipab,….

 

...... it (Vogel).

Sagonöd bodit (Vogel), faonit (Falke), feonit (Habicht), ganit (Gans), gilit (Adler), gilorit (Kontor), gokit (Hàn), pejit (Tauber), snepit (Schnépfe), sparit (Spargel), storit (Storch), svanit (Schwàn), e l. pla böd, faon, fäon, gan, gil, gilor, gok, pejin, snep, spar, stor, svan, e l.

E no sagonöd hit (Hize), kvit (Kwite), lit (Licht), lulit (Dammerung), lososit (Brátwurst), pit (Gewürze), skit (Leder), spit (Spirituose), statit (Statistik), stit (Anstalt)…, ibo no binoms böds u bodits, sod hited, kituk, lited, lulited, losositab, pitin, skitab, spitin, statav, stiten.

 

 

...... öf (Endung für Zustände).

No sagonöd kludo kastöf (Katastrofe), lutöf (Méltau) e l. sod kastuf, lutofep e l.

...... ön (Infinitivendung).

Kludo no mütonöv sagön dön (Dung), fön (Ofen), gön (Gunst), hön (Horn), jön (Schönheit), nejön (Unschönheit), kön (Münze), lön (Eigentum), pön (Strafe), plön (Leiden), stön (Enthaltung), vön (Einmal)…, ibo vöds at, u uts pakosiadöl omas, jinomsöv velibs. Ab kanon sagön nefikuliko dion, fion, gion, hion, jion, nejion, kion, lion, pion, plion, stion, vion… (Logonös 19 e 20).

 

...... op (Endung der 5 Erdteile).

No sagonöd kludo pönop (Fürwort), seitop (Lager), ibo olabobs täno taladilis nulik, sod ponek, seiten, e l.

 

...... öp (Ortsendung).

No sagonöd töp (Anstrengung), ni tutöp (Überanstrengung), …, sod tiopam, tutiopam……

...... öv (Bedingungssäzen).

No sagonöd, as sam, manöv (Manöver), sod manov e l.

...... üd (Endung der vier Himmelsgegenden).

Kludo no sagonöd lunulüd (Flutter), nulüd (Nárung), noelüd (Zeugniss), plasüd (Plastik), solüd (Dichte)… sod lunulud, noelud, plasud, solud….

 

...... üf (Endung der musikalischen Töne).

No sagonöd cinüf (Mechànik), magüf (Gàla), spadafolüf (Raumkwart), spadajölüf (Raumoktàf), zälajölüf (Féstoktav) e l., sod cinuf, maguf, spadafoluf, spadajioluf, zalajioluf….

 

...... uk (Baumfrucht).

Sikodo sagonöd apuk (Apfel), bunuk (Birne), celuk (Kirsche), katuk (Kastanie), luk (Traube), notuk (Nuss), plomuk (Pflaume), yelibuk (Oranschenfrucht) …, pla apod, bün, cel, kätan, nöt, plöm, linyelib….

E no sagonöd buk, bük, cuk, luk, lük e l.

 

...... ul (Endung der 12 Monate).

No sagonöd kludo foetul (Wildfang), sod foetub, e l.

 

...... ün (Superlativendung).

No sagonöd gün (Flinte), smagün (Pistole), kapün (Scheitel), lün (Brille), lelün (Lupe), plidiküno (Gefälligst), skün (Fell) e l., sod gunab, smagunab, kapünap, lium, lelium, plidolös, skunab e l.

 

 

...... üp (Endung für Zeitenheiten).

Kludo no sagonöd moslüp, äsliko vödasbuk flentik, sod moslupam.

 

...... üt (Fischendung).

Sagonöd kludo larupüt (Aalraupe), losüt (Hummer), valudüt (Walross) … pla larupaf, loset, valud

E no sagonöd malüt (Messe), plüt (Höflichkeit), pötüt (Hunger), stüt (Anstalt), süt (Strasse), lusüt (Gasse) …, ibo volapükel anik fitalöfel äkanomöv demanön atosi al fidön; sod sagonöd malut, plut, potut, stiuten, siuten,

lusiuten.........................................................................................................

...............................................................................................................  

19. Vokäts: ä, ö, ü < binons fikuliks pö ratikul, nekoveniks pö penam, e kanons kodön pölis. Kludo mutoy plaädön onis dub vokats: a, o, u < in vöds valik, kö atos binon mögik. Kludo mutoy sagön: baled [pla: bäled, nu: bäld], bat [bät], bisa [bisä], blag [bläg], blob [blöb], blot [blöt], blum [blüm], blun [blün], bolad [bölad], bolot [bolöt, nu: bold], boset [böset, nu: dajov, lenoid], bosin [bösin], bul [bül], cad [cäd], cinuf [cinüf, nu: cinem, cinäd], cod [cöd], com [cöm, nu: jönacem, cemil], cotif [cötif, nu: gidid], cud [cüd], cug [cüg], cut [cüt], danud [danüd], delag [deläg, nu: sekid], denub [denüb, nu: detuet], desan [desän, nu: desin], detub [?], diet [diät], dismut [dismüt, nu: livod], dokun [? ba: doküm], don [dön], dud [düd], duf [düf], duferip [düferip nu: täin dofik], dulin [dülin, nu: stal], dup [düp], dus [düs, nu: säd, donükam], duv [düv, nu: täxet], fablud [fablüd, nu: fabrik], fenul [fenül, nu: fänul], flag [fläg, nu: filat], flat [flät], flok [flök], foget [föget, nu: glöm], fogiv [fögiv, nu: pard], folaspan [nu: folfimäd], fomad [fömad, nu: fromad], fosef [fösef, nu: sur], fostenud [föstenüd, nu: näm(öf)ükam], fud [füd, nu: fütür], fut [füt, nu: pied], fusudav [füsüd(av), nu: füsüd], galaxut [galaxüt, nu: galaxid], gap [gäp], gelut [gelüt, nu: gerot], glop [glöp], glot [glöt], glug [glüg], gluzin [glüzin, nu: gliserin], go [, nu: go], godel [gödel, nu: göd], gologep [gölog(ep), nu: kvärep], golud [golüd, nu: gold], got [göt], guf [güf, nu: ragiv], gumnad [gümnad], gup [güp], guv [güv, nu: givulot, gevölad], hak [häk], hat [hät], homopat [homopät, nu: homeopat], hum [hüm], hut [hüt, nu: hüster], jat [jät, nu: jasid], job [? jöt], juf [jüf], jup [jüp, nu: hijip, hojip], kab [käb, nu: kab], kamel [kämel, nu: jamod], kanud [känüd, nu: stedäl, notodäl], kapul [kapül, nu: temül], klan [klän], klod [klöd, nu: kred], klof [klöf], klul [klül], klulukon [klülükön], klum [klüm, nu: klimat], kluzuf [kluzüf, nu: krodam], kodot [kodöt, nu: kondöt], kodut [ködut, nu: loat], kodiut [ködüt, nu: daloat], kofuk [kofük, nu: fimükam], kog [kög], kokab [? kökav, nu: konkav], kokom [koköm, nu: kolköm], kom [köm], komad [kömäd, nu: trup, kvip], komod [kömod, nu: layetatab], konom [konöm], kosom [kösöm], kov [köv], kovex [kövex, nu: kevöf], krut [krüt], ku [], kub [küb], kug [küg], kukon [kükön], kurad [kürad, nu: korad], la [lä], ladyul [ladül], laltug [laltüg, nu: yeged], lasev [läsev, nu: dasev], laten [läten], lefud [lefüd, nu: lofüd], leud [leüd, nu: risatagran], leul [leül], lian [liän], liat [liät], liotal [liötal, nu: leliötan], lobin [löbin, nu: lerbin], lod [löd], lojop [lojöp, nu: lojad], lomib [lömib, nu: rein], lomin [lömin], lomiob [lömöb, nu: reinabob], liopakunel [löpikünel, nu: konulan], lud [lüd, nu: raod], lued [lüed, nu: krüd], luen [lüen, nu: gred], lug [lüg], lukiop [? lükion], lumin [lümin, nu: lalumin], lunulud [lunulüd, nu: lufid], luod [lüod], lur [lür], luxam [lüxam, nu: nespäl], macad [mäcad], maguf [magüf, nu: galad], magug [magüg, nu: magiv], malad [maläd], malut [malüt, nu: maket], maned [mäned], manov [manöv], mar [mär], maraf [maräf, nu: bälied], mased [mäsed, nu: mesed], matur [matür], maxul [maxül], mazenal [mäzenal, nu: mäzen], mazul [mäzul], metafusav [metafüsig, nu: metafüd], miad [miäd, nu: mied], migab [migäb, nu: mestid], miganip [migänip, nu: migrän], mok [mök], mol [möl, nu: kriganafem], molad [moläd, nu: vogäd], molod [mölod, nu: sasen], monak [monäk], mostiom [?], muk [mük], mup [müp], nagen [nägen, nu: näg], nan [nän, nu: staud], nap [näp, nu: nük], nokeb [nökeb, nu: särvig], noked [nöked, nu: kravat], nugenel [nügenel, nu: kaenal], nugil [nügil, nu: moädamal], nulud [nulüd], oned [öned, nu: cifamü, sumätöfü], parad [päräd], plam [pläm, nu: jevodastömem], plapod [pläpod, nu: präpod], plofet [plöfet, nu: profetan], plok [plök], plom [plöm], plop [plöp], plosen [plösen], plud [plüd], plut [plüt], poded [pöded, nu: maedäd], pofed [? pöfeg, nu: cinafeb], pofud [pöfüd, nu: frut], polig [pölig, nu: riskäd], polud [pölüd, nu: per], poluglot [polüglot, nu: polüglotan, buk polüglotik], pomet [pömet, nu: prom], ponip [? pönit, nu: pönid], ponop [pönop], posod [pösod], potek [pötek], potet [pötet], potit [pötit], potut [pötüt, nu: faem], pozet [pözet, nu: cödäd], prazepel [präzepel, nu: prezäpan], publig [püblig, nu: repüblik], publug [publüg], puk [pük], pupun [püpun, nu: purpur], pustod [püstod, nu: pistod], raf [räf, nu: raf], rak [räk], ran [rän], rap [räp], rob [röb], rub [rüb], rud [rüd], run [rün], sad [säd, nu: sed, täv, beletäv, krigagoläd], safin [säfin, nu: maroken], salad [säläd, nu: salad], skat [skät, nu: jun], skot [sköt], skud [sküd, nu: skit], skul [skül, nu: skil], skun [skün, nu: skin], smoton [smötön, nu: smetön], snapel [snäpel, nu: cütan], snofip [snöfip, nu: snöf], sok [sök, nu: näsäk], spadafoluf [spadafolüf, nu: *papürafoldil], spadajioluf [spadajölüf, nu: *papürajöldil], sparit [spär], spor [spör, nu: butahuk], stap [stäp, nu: stäpedöm, stäpedot], stenud [stenüd, nu: näm], stomag [stomäg], suen [süen], supit [süpit, nu: süp], sutag [sütag, nu: süntag], tadam [tädam, nu: täd], tag [täg, nu: kondöt], tav [täv], tempat [tempät, nu: vamot], tenud [tenüd, nu: bätod], tiad [tiäd, nu i titul], tinat [tinät, nu: tintur], tlap [tläp, nu: träp], tlat [tlät, nu: trät], tob [töb], tok [tök], tolat [tölat, nu: träit], tot [töt, nu: tonär], tud [tüd, nu: tör], vad [väd, nu: neverät, miükam], vak [väk], valanaf [valänaf, nu: hojevod], valud [valüd, nu: nämäd], vap [väp], vaxin [växin, nu: blägin, lekluinaväk], ventur [ventür], veut [veüt], viot [viöt, nu: vietükam], vod [vöd], vog [vög], vokad [vökäd, nu: vokät], volad [völad], vud [vüd], vupolel [vüpolel, nu: luspikan], vused [vüsed, nu: visedäl], vuspad [vüspad, nu: fagot], xan [xän], xud [xüd, nu: loxid], xulogaf [xülogaf, nu: boadabük], yak [yäk], yob [yöb, nu: triful], zadel [zädel], zal [zäl], zam [zäm], zap [zäp], zasin [zäsin], zesud [zesüd], ziobap [ziöbap, nu: siül], zop [zöp, nu: lestul], zot [zöt], zud [züd], zulag [zülag, nu: sirkülapenäd], zum [züm, nu: züäd], zup [züp], zut [züt, nu: ziter]. Aolian [Äolän, nu: —], Atiopian [Ätiopän, nu: Lätiopän], Bomian [Bömän], Gronian [Grönän, nu: Gröneän], Lostian [Löstän, Löstakin, nu: Lösterän], Lusian [Lusän, nu: Rusän], Pensulvian [Pensülvän], Purenian [Pürenäns, nu: pürenens], Rabian [Räbän, nu: *Rabän], Silefian [?], Surian [Sürän, nu: Süriyän], Tukian [Tükän, nu: Türkän], Vurtian [Vürtän].

.....................................................................................................................  

19. Vökäds ä, ö, ü, binoms fikulik al sepükön, nekovenik al penön, e fägik al pökön. Kludo müton pladalön omis fa vokals a, o, u, in vöds valik kö atos binos mögik. Also müton sagön: baled, bat, bisa, blag, blob, blot, blum, blun, bolad, bolot, boset, bosin, bul, cad, cinuf, cod, com, cotif, cud, cug, cut, danud, delag, denub, desan, detub, diet, dismut, dokun, don, dud, duf, duferip, dulin, dup, dus, duv, fablud, fenul, flag, flat, flok, foget, fogiv, folaspan, fomad, fosef, fostenud, fud, fut, fusudav, galaxut, gap, gelut, glop, glot, glug, gluzin, go, godel, gologep, golud, got, guf, gumnad, gup, guv, hak, hat, homopat, hum, hut, jat, job, juf, jup, kab, kamel, kanud, kapul, klan, klod, klof, klul, klulukon, klum, kluzuf, kodot, kodut, kodiut, kofuk, kog, kokab, kokom, kom, komad, komod, konom, kosom, kov, kovex, krut, ku, kub, kug, kukon, kurad, la, ladyul, laltug, lasev, laten, lefud, leud, leul, lian, liat, liotal, lobin, lod, lojop, lomib, lomin, lomiob, liopakunel, lud, lued, luen, lug, lukiop, lumin, lunulud, luod, lur, luxam, macad, maguf, magug, malad, malut, maned, manov, mar, maraf, mased, matur, maxul, mazenal, mazul, metafusav, miad, migab, miganip, mok, mol, molad, molod, monak, mostiom, muk, mup, nagen, nan, nap, nokeb, noked, nugenel, nugil, nulud, oned, parad, plam, plapod, plofet, plok, plom, plop, plosen, plud, plut, poded, pofed, pofud, polig, polud, poluglot, pomet, ponip, ponop, posod, potek, potet, potit, potut, pozet, prazepel, publig, publug, puk, pupun, pustod, raf, rak, ran, rap, rob, rub, rud, run, sad, safin, salad, skat, skot, skud, skul, skun, smoton, snapel, snofip, sok, spadafoluf, spadajioluf, sparit, spor, stap, stenud, stomag, suen, supit, sutag, tadam, tag, tav, tempat, tenud, tiad, tinat, tlap, tlat, tob, tok, tolat, tot, tud, vad, vak, valanaf, valud, vap, vaxin, ventur, veut, viot, vod, vog, vokad, volad, vud, vupolel, vused, vuspad, xan, xud, xulogaf, yak, yob, zadel, zal, zam, zap, zasin, zesud, ziobap, zop, zot, zud, zulag, zum, zup, zut. Aolian, Atiopian, Bomian, Gronian, Lostian, Lusian, Pensulvian, Purenian, Rabian, Silefian, Surian, Tukian, Vurtian.

.....................................................................................................................  

20. Sekü votükam balugik at värbs mutons pafinikön me el on, e pönop nefümik: on [nu: oy], kel kösömo pagebon nesuvo, muton vedön el og.

20. Sukü votam at balikugik, velibs mütoms finön in on, e pönop nefümik on, kel paigebom nemödo, mütom vedön og.

21. Tonats kaladik letimas värba obinons a, e, i, o, u, e presenatim nefinik sufalefomik oprimon me el plea (logoyös nümedi: 13!).

21. Tonabs kaladik tüpas velibik obinoms a, e, i, o, u, e patüp sufafoma obeginom fa plea (Logonös 13).

22. Präpods ofinikons me el u.

22. Pläpods ofinoms in u.

23. Poyümots: üb [poyümot at nu no pagebon, sams: fanüb = fanäböp; smafanüb = leziöb; kapälüb = tikälilab; mikapälüb = misuem; magüb = magod, pöträt; neletüb = neletian; püküb = fraseodav], üg [poyümot at nu no pagebon, sams: flenüg = flenam; lotüg = lotidöpicif; maselüg = mast; rigelüg = laut; spönüg = spönanablig, spönanadinit], üt [poyümot nu deföl pro fitanems] < ovedons tefädo els ub, ug, ut.

23. Posilabs üb, üg, üt, ovedoms ub, ug, ut.

 

 

24. In vöds retik kanoy nog vitön vokätatonatis böladik: ä, ö, ü, plaädölo onis dub telvokats: ia, io, iu, pron kelas binon vemo fasilik, ibä vokat: i binon pötöfikün ad fomön telvokatis, zuo leigüpo e binon lönedik, bi i malon leigi, e binon vemo jönik, kanölo labükön Volapüki me bos benotona, me kel ai labükon Litaliyänapüki. Kludo obinos balugiküno ad plaädön vödis vödabuka: bäk, bäl, bälat [bälät], bälun, bän, böb, böf, bög [ramar], bök [bok], bönön, bük, büt [gondol, bot, nafil], …, tefädo dub els biak, bial, bialat, bialun, biob, biof, biog, biok, bionon, biuk, biut…, kelis men neta alik opronon mu fasiliko.

24. In vöds lemänik kanon nog vitön vökädis böladamik ä, ö, ü, pladalöl omis fa palvokals ia, io, iu, in kels sepükam binom vemo nefikulik, ibo vokal i binom fägikün al fomön palvokalis, e kobo binom pötik, ibo i malom leiko, e binom vemo jönik, kanöl givön volapüke bosi benotona, keli aigivom tälapüke. Kludo obinom balikugikün pladalön vödis vödasbuka bäk, bäl, bälat, bälun, bän, böb, böf, bög, bök, bönön, bük, büt, … fa biak, bial, bialat, bialun, biob, biof, biog, biok, bionon, biuk, biut…, kelis osepükom nefikuliküno men netas valik.

25. Sekü votükam at muamafom ofinikon me el iun.

26. Numavöds ovedons els bal, tel, kil, fol, lul, mial, viel, jiol, ziul.

25. Sukü votam at, plülüen ofinom in iun.

26. Numavöds ovedoms bal, tel, kil, fol, lul, mial, viel, jiol, ziul.

27. Finots kaladik bidiras värba obinons els iov, iod, ios, iol; binos pötöfik, das finot mögabidira (mögastada) i binon-la <bai skemat ot> iot pla -la, e das finots valik at papenons-la <nemediko> len stamäd <nen yümamalül>; as sams: tidoliov, tidoliod, tidolios, tidoliot, tidoliol, e r.

27. Tonabs kaladik modas velibik obinoms iov, iod, ios, iol, pötöl das finam mögabida binom-la i iot pla -la, e das finams at valik papenoms-la nilü stäm; as sam: tidoliov, tidoliod, tidolios, tidoliot, tidoliol, e l.

28. Linteleks ofinikons me el io (logoyös nümedi:16!).

28. Linteleks, pofinoms, in io (Logonös 16).

Ko mobs at potobs vödabuki Volapükik-Spanyänapükik, in kel emekobs votükamis valik at.

Ko mobs at potobs vödasbuki vpik-spänik, in kel pemekobs votamis at valik.

29. Kumams konsonatas ai pavitonsöd (‚Schleyer’), pato pö jenets prona fikulik, as sams: dlat [drat], dlen [dren], gnob, jvadan [skvadron], kvite….

29. Kumams kosonatas paivitomsöd (Schleyer), pato in sepükam fikulik, as sam: dlat, dlen, gnob, jvadan, kvite….

30. Vöds siämaröletik no dabinonsöd in Volapük! Kludo u distidoyöd kuratiko siämi vödas at, u moükoyöd läs lönedikis! Sams: bälat [bälät] = lufid [nulüdot], valik = said, nitlid [niniostepam] = nütlid [nüstepam], jöt = *dejöt, *bukadukel = *bukakipel [bukeman], libik = livik, deilön [deadön] = *dedeilön = deülön [guirön], def = döf, *lafamot = lumot = lümot, *lüfatan = *lüfatal = *lüfatel [pludalefat; lefatal, rufat], hekogafel [häktografan] = mödapenädel [polügrafan], odelo = *modelo, tedadünan = tävöl [tävölan] = tedatävel [tedatävan], *kilüdel = tusdel [tudel], *balul = yanul, *vendelabod = *vendelafid [säned], stenogaf [stenograf] = *vifapenäd, lublod = boblod [lüblod] = *lafablod, *luyelibik = yeliblik [yelovilik],..........

.....................................................................................................................

30. Vöds siämaleigik no sibinomsöd in volapük. Kludo distinonöd kuladiko siämi vödas at, u dejafonöd nelönikumis. Sams: bälat = lufid, valik = said, nitlid = nütlid, jöt = dejöt, bukadukel = bukakipel, libik = livik, deilön = dedeilön = deülön, def = döf, lafamot = lumot = lümot, lüfatan = lüfatal = lüfatel, hekogafel = mödapenädel, odelo = modelo, tedadünan = tävöl = tedatävel, kilüdel = tusdel, balul = yanul, vendelabod = vendelafid, stenogad = vifapenäd, lublod = boblod = lafablod, luyelibik = yeliblik,........

.....................................................................................................................

31. Vödipladam ai jenonöd ma noms gramatik! Atos zesüdon levemo.

31. Vödatopam aibinomöd glamatik! Zesüdos levemo.

─────────────

─────────────

Nemü klub: ‘Ateneo Caracense’ e zänöp Volapükik Spanyäna (Volapükaklub valemik Spanyänik), nemü Volapükans valik neta at, glidob lanäliküno e ladöfiküno datuvali lefamik, lasami valemik, e Volapükanis valik tala!

Nemü sog Ateneo Caracense e Zenodaklub Volapükik Späna, nemü volapükels valik neta at, glidob, betikäliküno e ladliküno, datuveli lemäkabik, lasami valemik, e volapükelis valik tala!



Поделиться:


Последнее изменение этой страницы: 2024-07-06; просмотров: 32; Нарушение авторского права страницы; Мы поможем в написании вашей работы!

infopedia.su Все материалы представленные на сайте исключительно с целью ознакомления читателями и не преследуют коммерческих целей или нарушение авторских прав. Обратная связь - 216.73.217.21 (0.012 с.)